Bratislava
3. decembra (TASR) - Nezamestnanosť na Slovensku je na historickom
minime, stále však nad úrovňou krajín V4. V porovnaní s Českom a Poľskom
je miera nezamestnanosti na Slovensku dvojnásobná. Zhodnotil to
Inštitút finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií SR.
"Miera nezamestnanosti stagnovala na úrovni 5,3 %. Počet ľudí bez
práce sa oproti druhému kvartálu znížil len o vyše 700, v pomere k
ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu však zostáva na historicky najnižšej
úrovni za uplynulých 30 rokov. Miera nezamestnanosti na Slovensku je
však stále nad úrovňou našich susedov vo V4, v porovnaní s Českom a
Poľskom je dokonca dvojnásobná. Navyše, podiel ľudí, ktorí sú bez práce
viac ako jeden rok, patrí k najvyšším v EÚ," uviedol IFP.
Dynamika miezd sa spomalila viac, ako inštitút očakával. Rast miezd sa
spomalil naprieč všetkými sektormi. Polepšili si zamestnanci vo verejnom
sektore, ktorým mzdy narástli o 6,6 %. O takmer 9 % vzrástli aj platy v
sektore vzdelávania. V súkromnom sektore si najviac polepšili
zamestnanci v priemysle, kde mzda stúpla o 7,5 %. Naopak, negatívnym
prekvapením bolo podľa IFP spomalenie dynamiky miezd v službách pod 5 %.
"Očakávali sme vyššie mzdy najmä u nízkokvalifikovaných služieb.
Reálna mzda narástla o 3 % a za svojím maximom z konca roka 2021
zaostáva o viac než 2 %," doplnil inštitút.
Pozitívne trendy na slovenskom trhu práce v treťom štvrťroku vidí
analytik 365.bank Tomáš Boháček. Hoci nezamestnanosť je na historickom
minime, zamestnanosť rastie a mzdy sa zvyšujú, stále však podľa
analytika pretrvávajú regionálne disproporcie, najmä v oblasti miezd a
nezamestnanosti.
"Údaje z trhu práce kulminujú na svojej pozitívnej nôte, a to nielen v
tomto roku, ale prakticky z pohľadu historického vývoja na Slovensku.
Ak je niekde priestor pre zlepšenie, tak je to najmä vývoj miezd, ktorý
zaostáva v porovnaní s priemerom krajín EÚ v prepočte na dané úrovne
zamestnanosti a miery nezamestnanosti," uviedol Boháček.
Podľa analytika silné ukazovatele trhu práce pretrvajú aj počas
posledného štvrťroka, zlom by mohol prísť začiatkom budúceho roka. "Dôvodmi
majú byť najmä úsporné vládne opatrenia s inflačným vplyvom na
hospodárstvo, ako aj pokračujúci marazmus výroby, primárne v
autosektore, ale aj v širšej strojárenskej výrobe v západnej Európe," priblížil Boháček.